Otec zabúda
W. Livingston Larned

Počúvaj synáčik: rozprávam ti, zatiaľ čo ty spíš s ručičkou skrútenou pod tvárou a ja pozorujem zvlhnuté kučierky na tvojom spotenom čele. Vkradol som sa do tvojej izbičky, pretože pred pár minútami, keď som sedel v knižnici a čítal noviny, odrazu mnou prebehla mrazivá vlna. Preto som s pocitom previnenia podišiel k tvojej postieľke.

A poviem ti všetko, o čom teraz premýšľam: bol som na teba prísny. Hneval som sa na teba, keď si sa obliekal do školy – tvoja tvár sa totiž sotva dotkla uteráka. Vyčítal som ti, že si si nevyčistil topánky. Rozhnevane som na teba vyskočil, keď si niektoré veci porozhadzoval po zemi.

A pri raňajkách som na tebe našiel ďalšie chyby. Rozlial si čaj. Hltavo si jedol a kládol si lakte na stôl. Natrel si si na chlieb príliš hrubú vrstvu masla. Potom si sa začal hrať a ja som sa ponáhľal na vlak. Ty si sa však náhle obrátil, zakýval si mi na rozlúčku a zakričal si: „Zbohom, ocko,“  na čo som sa ja zamračil a okríkol ťa: „Narovnaj sa.“

A popoludní sa to začalo odznova. Keď som prichádzal po ceste k domu, pozoroval som ťa, ako kľačíš a hráš sa s kamarátmi. Zbadal som diery na tvojich pančuchách a ponížil som ťa pred tvojimi kamarátmi tým, že si musel ísť predo mnou domov. Pančuchy sú predsa drahé, a keby si si ich sám kupoval, iste by si bol na ne opatrnejší! Predstav si, synček, a toto ti povedal tvoj vlastný otec!

Hádam si ešte spomenieš, neskôr, keď som si čítal v knižnici, prišiel si so strachom v očiach za mnou. Netrpezlivo som sa pozrel cez okraj novín a okríkol ťa: „Čo chceš?“ a ty si váhavo prešľapoval vo dverách.

Nič si nepovedal, len si sa odrazu rozbehol a v návale citu si ma objal okolo krku, pobozkal a tvoje malé ručičky si ma pritískali so všetkou tou láskou, ktorú Boh nechal rozkvitnúť v tvojom srdiečku, láskou, ktorá nevädne, ani keď je zanedbávaná. A potom si odbehol, bolo počuť len dupot tvojich nôh na schodoch.

Len čo si odišiel, noviny mi vypadli z rúk a zmocnil sa ma hrozný pocit. Čo som si to len zvykol? Naučil som sa hľadať chyby a napomínať ťa – to bola moja odmena za to, že si ešte malý chlapec. Nerobil som to preto, že by som ťa azda nemiloval, len som skrátka zabudol na tvoj vek a očakával od teba viac. Meral som ťa svojím dospelým metrom.

A pritom v tebe je toľko dobrého a milého. Tvoje srdiečko je také veľké, ako úsvit nad hlbokými kopcami. Ukázal si mi to tým, že si tak impulzívne pribehol a pobozkal ma na dobrú noc. Nič viac sa už dnes večer neprihodilo. Prišiel som k tebe za tmi a teraz tu zahanbene kľačím pri tvojej postieľke.

Je to iba slabé pokánie, nakoniec viem, že by si tomu ešte nerozumel, keby som ti to, až sa prebudíš, všetko porozprával. Ale od zajtra budem skutočným otcom! Budem tvojim kamarátom, budem trpieť, keď budeš trpieť ty, budem sa smiať, keď sa ty zasmeješ. Radšej si odhryznem jazyk, než by som vypustil z úst netrpezlivé slová. A budem si opakovať ako Otčenáš tieto slová: „Je to predsa ešte chlapec – celkom malý chlapec!“

Myslím, že som ťa považoval skôr za dospelého. A teraz, keď ťa vidím skrčeného v postieľke, zisťujem, že si stále len dieťatko. Ešte včera ťa mamička pestovala v náručí a hlavu si si opieral o jej rameno. Žiadal som skrátka, od teba príliš mnoho, príliš mnoho.

Namiesto Toho, aby sme odsudzovali druhých, snažme sa ich pochopiť. Snažme sa pochopiť, prečo sa tak správajú. Je to rozhodne výhodnejšie a vzrušujúcejšie ako kritika. Prináša to viac sympatií, znášanlivosti a láskavosti. “Ten, kto pozná všetky pohnútky, vie tiež všetko odpustiť.”

Ako povedal Dr. Johnson: “Sám Boh nemá v úmysle súdiť človeka, kým nenastal jeho posledný deň.”

Prečo by sme sa teda my mali správať inak?

A teda si vravím, čo si taký návštevník po otvorení stránky asi povie. Prečíta si článok o webbote, ktorý som napísal už dávnejšie a bude sklamaný, pretože obsah celého webu sa zameriava na úplne niečo iné. Mám teda písať a rozvíjať články o web-bote? Možno by to bolo efektívne, ale keďže ide o osobný blog, bez zámeru profitovať, nemám záujem

Po zodpovedaní otázky -čo je zámerom tohto blogu?- som v tom mal jasno. Nejde o peniaze ani o návštevnosť, ide o dobrý pocit z blogovania.

Sledované Blogy

Všimol som si, že väčšina blogov ktoré som sledoval jednoducho prestala fungovať. Buď bloger prestal písať, doména expirovala, alebo je presmerovaná na nejaký nový “super” projekt. Je to dosť veľký útlm blogov, no možno to tak vnímam iba ja.

Nejaké blogy, ktoré som rád sledoval ale už na nich nie je nič k videniu:

http://big.lebowski.cz/

http://blog.misiak.info/

http://pecan987.cz/

Na http://www.jakubmusil.cz/ sa evidentne pracuje, lenže nečakané vykopávky komplikujú prácu.

Na Záver

Celý tento článok je dosť odveci. Ale keď nejde o život,všetko je odveci. A tak som rád že si tu môžem písať články a mám svoj vlastný blog už tretí rok

Čo k tomu viac dodať? Asi len toľko že som sa musel pochváliť, pretože peniaze “len tak” mi bežne nechodia. A i keď to nieje obrovská suma, v podstate vždy niečo také poteší. Úsmev na tvári mi asi klesne až v banke, keď si budem chcieť šek nechať preplatiť… dúfam len, že nebudem musieť doplácať

• Ak sa chcete dozvedieť viac o text-link-ads.com, kliknite sem.

EDIT 22.9.2008:

Bol som v Istrobanke a chlapík mi povedal že tento šek môžem si môžem nechať vyplatiť len v banke v ktorej mám vedený účet. Tak som sa vybral do VÚB banky a tam mi milá slečna povedala, že to nieje pravda.. že tento šek mi majú preplatiť všade. Keďže sa mi nechcelo prechádzať celý deň mesto a hľadať najnižšie poplatky.. ostal som verný VÚB banke. Bohužiaľ, tam je poplatok za vyplatenie šeku 250 Sk!

My story

V marci som robil písomné maturitné skúšky zo slovenčiny a angličtiny. A spolu so mnou ďalších asi 60.000 stredoškolákov. Po skúškach som rozmýšľal nad tým, aké asi mohli byť správne odpovede v testoch. Začal som hľadať na internete a zistil som, že niesom sám čo hľadá odpovede. V diskusných fórach a chatoch všetci žiadali správne vyplnené testy. V tom mi na ICQ napísal bývalý spolužiak a poslal (ktovie odkiaľ získané) správne odpovede testu. Odrazu som mal niečo, čo chcela celá tlupa ľudí .

Navštevovanosť

V hlave sa mi zrodila myšlienka, ktorú som hneď zrealizoval. Vytvoril som v rýchlosti jednoduchú stránku, na ktorej som zverejnil získané odpovede testov. Potom stačilo zverejniť na diskusných fórach a chatoch názov stránky a web si v priebehu niekoľkých hodín pozreli stovky ľudí. A informácia o zverejnených odpovediach maturitných testov sa po internete šírila veľmi rýchlo. Táto jednoduchá stránka mala nakoniec celkovo vyše 12 tis. návštevníkov.

Štatistika navštevovanosti zdroj: Google Analytics

Zisk

Na stránku som umiestnil reklamné sady Google AdSense, čo bola jediná reklama na stránke. Očakával som že táto “bublina” mi zarobí pár dolárov a tak sa aj stalo. V priebehu štyroch dní dokázala stránka zarobiť niečo cez $22 čo je asi 440 Sk. Vzhľadom na to, že som stránke venoval minimum času a nemala žiadne náklady, považujem to za celkom slušný jednorázový zárobok.

Záver

Byť v správnom čase na správnom mieste je asi to hlavné ak chcete vlastniť cennú informáciu a predať ju. Nehovorím že môj postup na to, ako vzácnu informáciu speňažiť je ten najlepší.. je to však jedna z možností.

Tu už je sľúbený príbeh:
Jeden nezamestnaný muž sa prihlásil ako upratovač do firmy Microsoft. Personálny šéf si pozval tohto muža na pohovor a k vstupnému testu upratovača.

V priebehu pohovoru mu hovorí:
„Ste prijatý, dajte mi Váš e-mail, ja Vám pošlem formulár na vyplnenie a inštrukcie, kde a kedy sa máte hlásiť.”

Nezamestnaný zúfalo odvetí, že nemá počítač a e-mail nevlastní.

„Keď teda nemáte e-mail, tak to virtuálne neexistujete, a tak nemôžete túto prácu získať.”

Sklamaný zúfalý muž nevie, čo robiť a má už len 10 dolárov v peňaženke. Nakoniec sa rozhodne a kúpi v supermarkete bedňu s 10 kg paradajok a v priebehu dvoch hodín ich rozpredá za dvojnásobok. Takto to zopakuje ešte trikrát a ide domov s 80 dolármi.
Tak ako to urobil s paradajkami, zmení svoj štýl života a myslenie. Každý deň vstáva skoro ráno, usilovne pracuje a neskoro večer sa vracia domov s niekoľkonásobkom svojich peňazí.

Neskôr si kúpi ojazdené auto, ktoré zanedlho vymení za dodávku a o niečo neskôr založí firmu s flotilou nákladných automobilov.
Po niekoľkých rokoch vlastní tento muž jeden z najväčších veľkoobchodov so zeleninou v Spojených štátoch.

Ako myslí na budúcnosť svojej rodiny, rozhodne sa uzavrieť životné poistenie. Zavolá poisťovaciemu maklérovi a zvolí si poistný plán. V závere rozhovoru sa ho maklér opýta na e-mailovú adresu, aby mu mohol zaslať poistnú zmluvu. Muž odpovie, že žiadnu e-mailovú adresu nemá.
„To je zvláštne,” hovorí maklér, „Vy nemáte žiadny e-mail a napriek tomu ste dokázal vybudovať takéto Impérium? Predstavte si, kde by ste dnes bol, keby ste email mal?”
Muž sa na dlhšie zamyslí a odvetí: „Bol by som upratovač v Microsofte.”

Čo z toho vyplýva? To, že pokiaľ máte zriadenú emailovú schránku nezaručí vám to peniaze. Jedine na vás záleží či sa práci ( a to akejkoľvek ) oddáte naplno, alebo ju budete robiť s nechuťou a v tom prípade bez akejkoľvek šance na veľký zárobok..