Aspoň mám screenshot na pamiatku

Nevravím, že konať takmer okamžite musí znamenať konať bezmyšlienkovite. Určite človek potrebuje čas na premyslenie, avšak treba vedieť vycítiť, kedy už premýšľam len umelo a so zámerom vyhnúť sa realizácií. Či už kvôli tomu, že sa mi ju jednoducho nechce vykonať, mám z niečoho strach, alebo si neverím..

Možno aj vy ste práve premýšľali nad niečím, čo by ste mohli urobiť. Skúste nepremýšľať a začnite konať!

Otec zabúda
W. Livingston Larned

Počúvaj synáčik: rozprávam ti, zatiaľ čo ty spíš s ručičkou skrútenou pod tvárou a ja pozorujem zvlhnuté kučierky na tvojom spotenom čele. Vkradol som sa do tvojej izbičky, pretože pred pár minútami, keď som sedel v knižnici a čítal noviny, odrazu mnou prebehla mrazivá vlna. Preto som s pocitom previnenia podišiel k tvojej postieľke.

A poviem ti všetko, o čom teraz premýšľam: bol som na teba prísny. Hneval som sa na teba, keď si sa obliekal do školy – tvoja tvár sa totiž sotva dotkla uteráka. Vyčítal som ti, že si si nevyčistil topánky. Rozhnevane som na teba vyskočil, keď si niektoré veci porozhadzoval po zemi.

A pri raňajkách som na tebe našiel ďalšie chyby. Rozlial si čaj. Hltavo si jedol a kládol si lakte na stôl. Natrel si si na chlieb príliš hrubú vrstvu masla. Potom si sa začal hrať a ja som sa ponáhľal na vlak. Ty si sa však náhle obrátil, zakýval si mi na rozlúčku a zakričal si: „Zbohom, ocko,“  na čo som sa ja zamračil a okríkol ťa: „Narovnaj sa.“

A popoludní sa to začalo odznova. Keď som prichádzal po ceste k domu, pozoroval som ťa, ako kľačíš a hráš sa s kamarátmi. Zbadal som diery na tvojich pančuchách a ponížil som ťa pred tvojimi kamarátmi tým, že si musel ísť predo mnou domov. Pančuchy sú predsa drahé, a keby si si ich sám kupoval, iste by si bol na ne opatrnejší! Predstav si, synček, a toto ti povedal tvoj vlastný otec!

Hádam si ešte spomenieš, neskôr, keď som si čítal v knižnici, prišiel si so strachom v očiach za mnou. Netrpezlivo som sa pozrel cez okraj novín a okríkol ťa: „Čo chceš?“ a ty si váhavo prešľapoval vo dverách.

Nič si nepovedal, len si sa odrazu rozbehol a v návale citu si ma objal okolo krku, pobozkal a tvoje malé ručičky si ma pritískali so všetkou tou láskou, ktorú Boh nechal rozkvitnúť v tvojom srdiečku, láskou, ktorá nevädne, ani keď je zanedbávaná. A potom si odbehol, bolo počuť len dupot tvojich nôh na schodoch.

Len čo si odišiel, noviny mi vypadli z rúk a zmocnil sa ma hrozný pocit. Čo som si to len zvykol? Naučil som sa hľadať chyby a napomínať ťa – to bola moja odmena za to, že si ešte malý chlapec. Nerobil som to preto, že by som ťa azda nemiloval, len som skrátka zabudol na tvoj vek a očakával od teba viac. Meral som ťa svojím dospelým metrom.

A pritom v tebe je toľko dobrého a milého. Tvoje srdiečko je také veľké, ako úsvit nad hlbokými kopcami. Ukázal si mi to tým, že si tak impulzívne pribehol a pobozkal ma na dobrú noc. Nič viac sa už dnes večer neprihodilo. Prišiel som k tebe za tmi a teraz tu zahanbene kľačím pri tvojej postieľke.

Je to iba slabé pokánie, nakoniec viem, že by si tomu ešte nerozumel, keby som ti to, až sa prebudíš, všetko porozprával. Ale od zajtra budem skutočným otcom! Budem tvojim kamarátom, budem trpieť, keď budeš trpieť ty, budem sa smiať, keď sa ty zasmeješ. Radšej si odhryznem jazyk, než by som vypustil z úst netrpezlivé slová. A budem si opakovať ako Otčenáš tieto slová: „Je to predsa ešte chlapec – celkom malý chlapec!“

Myslím, že som ťa považoval skôr za dospelého. A teraz, keď ťa vidím skrčeného v postieľke, zisťujem, že si stále len dieťatko. Ešte včera ťa mamička pestovala v náručí a hlavu si si opieral o jej rameno. Žiadal som skrátka, od teba príliš mnoho, príliš mnoho.

Namiesto Toho, aby sme odsudzovali druhých, snažme sa ich pochopiť. Snažme sa pochopiť, prečo sa tak správajú. Je to rozhodne výhodnejšie a vzrušujúcejšie ako kritika. Prináša to viac sympatií, znášanlivosti a láskavosti. “Ten, kto pozná všetky pohnútky, vie tiež všetko odpustiť.”

Ako povedal Dr. Johnson: “Sám Boh nemá v úmysle súdiť človeka, kým nenastal jeho posledný deň.”

Prečo by sme sa teda my mali správať inak?

Povedzme si ako také zrušenie živnosti prebieha:

1.- prídete na živnostenský úrad a poviete že chcete zrušiť živnosť. Nezabudnite si občiansky preukaz a kópiu živnostenského listu.

2.- Živnostenský úrad za vás ohlási túto skutočnosť daňovému úradu a zdravotnej poisťovni. Dostanete potvrdenie o ukončení živnosti.

3.- Zájdite na daňový úrad, s vašou kartičkou na ktorej máte pridelené vaše DIČ. Nezabudnite si kartičku a kópiu potvrdenia o ukončení živnosti. Máte na to sedem dní od ukončenia živnosti.

4.- Ak ste platca DPH, odhláste sa na daňovom úrade aj ako platca DPH.

5.- Oznámte ukončenie živnosti aj sociálnej poisťovni. Máte na to sedem dní od ukončenie živnosti.

Sám by som na toto neprišiel, nebyť mojej šikovnej účtovníčky a milých ľudí na úradoch. (To nebola irónia.) Mám na milých ľudí šťastie . Snáď je to všetko. Vždy je však lepšie spýtať sa na príslušnom mieste, ako pokračovať a čo robiť. Nezabudnite sa do siedmych dní tiež nahlásiť na úrade práce ako nezamestnaný, dobrovoľne nezamestnaný, alebo pracujúci…

Ukončením živnosti som sa vzdal aj môjho eshopu. Na heureka.sk mal eshop v čase predaja 4,8 hviezdičky a bol v sekcií OVERENÉ ZÁKAZNÍKMI. To znamená že zákazníci boli s dobou dodania a tovarom spokojní. Teraz z tejto sekcie vypadol a má len 4,0 hviezdičky. Toto ma trochu mrzí, ale čo sa dá robiť. Verím, že to bude lepšie.

Na záver

Ak ste sa dostali až sem tak gratulujem, no asi sa pýtate čo budem robiť ďalej. Rezonuje vo mne slovíčko cestovanie. Peňazí nazvyš rozhodne nemám, no v tom je práve ten vtip. Som názoru že cestovanie je vzrušujúce len bez peňazí (alebo to je len výhovorka chudobného a nerozvážneho? ). No „uvidíme“, povedal slepý.

A teda si vravím, čo si taký návštevník po otvorení stránky asi povie. Prečíta si článok o webbote, ktorý som napísal už dávnejšie a bude sklamaný, pretože obsah celého webu sa zameriava na úplne niečo iné. Mám teda písať a rozvíjať články o web-bote? Možno by to bolo efektívne, ale keďže ide o osobný blog, bez zámeru profitovať, nemám záujem

Po zodpovedaní otázky -čo je zámerom tohto blogu?- som v tom mal jasno. Nejde o peniaze ani o návštevnosť, ide o dobrý pocit z blogovania.

Sledované Blogy

Všimol som si, že väčšina blogov ktoré som sledoval jednoducho prestala fungovať. Buď bloger prestal písať, doména expirovala, alebo je presmerovaná na nejaký nový “super” projekt. Je to dosť veľký útlm blogov, no možno to tak vnímam iba ja.

Nejaké blogy, ktoré som rád sledoval ale už na nich nie je nič k videniu:

http://big.lebowski.cz/

http://blog.misiak.info/

http://pecan987.cz/

Na http://www.jakubmusil.cz/ sa evidentne pracuje, lenže nečakané vykopávky komplikujú prácu.

Na Záver

Celý tento článok je dosť odveci. Ale keď nejde o život,všetko je odveci. A tak som rád že si tu môžem písať články a mám svoj vlastný blog už tretí rok

V autách sa vôbec nevyznám, čomu nasvedčuje aj úvodný odstavec. Viem, že čím vyššie je to číslo vzadu na aute, tým je motor lepší a hovorí sa tomu ťah (?). Pravdaže, ak by som sa už chystal kúpiť nové auto, trochu by som si preštudoval vlastnosti a parametre, ktoré treba vedieť.

To čo vo mne prebudilo túto túžbu bola predstava že sedím v novom aute, ktoré ma dokáže upozorniť na to, že chodec chce vojsť do mojej jazdnej dráhy. A práve Volvo S60 prichádza s touto novinkou. Z dvojtýždenníka Profit vyberám nasledujúci úryvok:

"Volvo S60 má svetovú premiéru systém Pedestrain Detection with Full Auto Brake. 

Aktívnu ochranu chodcov tvorí nový radar, kamera namontovaná pred spätným zrkadlom 

a centrálna riadiaca jednotka. Systém dokáže rozoznávať chodcov, ktorý sa chystajú 

vstúpiť na cestu, a vypočítať ich predpokladaný pohyb. Vodič dostane v prípade 

rizika svetelnú a zvukovú výstrahu a súčasne sa pripravia brzdy na maximálne brzdenie. 

Ak vodič nezareaguje, brzdy sa aktivujú automaticky. Zníženie nárazu môže byť až o 35 km/h."

Moja predstava o novom aute, ktoré by mohlo mať aj toto zaujímavé vylepšenie…

alebo niečo takéto…

Jednoducho, nedalo mi nepodeliť sa o toto nadšenie, pre ktoré chcem pokračovať v mojom podnikaní. Už teraz vymýšľam nové plány, ako zvýšiť zisky a trochu zautomatizovať a vylepšiť môj eshop. Uvidíme čo bude, pretože v podnikaní je tých prekvapení pomerne dosť

Menšie, ale dôležité ciele

-         internet by ma zatiaľ nedokázal uživiť, preto chcem dosahovať príjmy, ktoré by ma zabezpečili

-         minimálne mesačné zárobky by teda mali predstavovať štvorciferné čísla (pre zarytých Slovákov: pravdaže myslím sumu v €urách)

-         mať vlastný dom (fungel nový)

-         mať vlastné auto (štýlový MINI Cooper so zeleným nádychom)

-         nájsť si viac času pre priateľov a začať žiť aktívnejší život

Väčšie ciele (po dosiahnutí menších cieľov)

Osobné

-         nájsť si priateľku

-         mať deti (počet zatiaľ neriešim)

-         teda vlastne komplet rodinu..

Obchodné

-         zarábať mesačne päťciferné sumy

-         vytvoriť a prevádzkovať internetový seriál na pokračovania, ktorí by bol medzinárodne známy (bol malý pokus)

-         vytvoriť a režírovať niečo podobné, ako bolo vo filme Truman Show